Školstvo a kultúra

     Založenie školy na Šajbe súvisí s uzákonením všeobecnej školskej dochádzky za Márie Terézie. Na základe ňou vydaného nariadenia mali sa založiť pri farnostiach tzv. triviálne školy, kde by sa deti naučili čítať , písať a počítať. . Nová škola, ktorú mali Šajbania otvoriť v roku 1787 mali navštevovať deti zo Šajby i z Povrazníka. Za školského dozorcu bol ustanovený ľubietovský farár a učiteľom mal byť menovaný taký absolvent normálnej školy³, ktorý by trochu ovládal nemecký jazyk, V praxi však vo filiálnych školách vyučovali gramotní remeselníci. Prvým učiteľom na spoločnej škole pre Šajbu a Povrazník bol František Ondrejkovič, povolaním kožušník z Ľubietovej.

.    Spočiatku sa vyučovalo v dedinskom domci, pravdepodobne u učiteľa. Až v roku 1796 sa uchádzajú Šajbania u ľubietovského magistrátu o vyčlenenie pozemku pre školu. Začiatkom 19. storočia už stojí drevená budova s jednou miestnosťou, ktorá je zároveň učebňou i bytom učiteľa.  šajbianski učitelia boli honorovaní zväčša v naturáliách. Dostávali ročne 2 fúry sena, oráčinu pod kýlu lánu, 10 kýľ žita a 15 zlatých v hotovosti.  Deti boli povinné prinášať do školy drevo. Za vyučovanie sa platilo a to za každé dieťa 15 grošov, chudobné deti prinášali týždenne 1 vajíčko, siroty sa učili zadarmo. V roku 1818 mala 70 žiakov.

      Povinnosti učiteľa:  plnil úlohu kantora, mal určený aj kantorský honorár a to za každý   pohreb

                                      - každú nedeľu privádzal deti zo Šajby do kostola a pomáhal  kantorovi pri speve.                                        - Učiteľ od 20-tych rokov 19. storočia vykonával aj notárske práce.

     V tom čase už Povrazník mal vlastného učiteľa. Vyučoval tamojší gazda Ján Kováč a to vo svojom dome. Mal 16 žiakov. Za to, že vyučoval bol, oslobodený od poddanskej roboty a od svojich žiakov dostával ovos. Žiaci prinášali na vyučovanie drevo na kúrenie.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

     Prvá drevená škola doslúžila v polovici 50 - tych rokov 19. storočia.

     V roku 1850 ju zbúrali a na jej mieste postavili murovanú budovu. Aj nová škola mala len jednu učebňu, no bol pri nej aj byt pre učiteľa, ktorý sa skladal z pitvora dvoch izieb a z komory.

     V druhej polovici 19. storočia na tunajšej škole vyučoval Ján Lacko. Jeho 46 ročné pôsobenie malo kladný vplyv na kultúrny vývoj obce. Mal vzťah k ľudovýchove a zaujímal sa o hospodárenie a o osvetu. Učil tunajší ľud nielen gazdovať a pestovať ovocné stromy, ale i triezvosti. Zvýšil sa aj počet žiakov, takže v jednotriedke už bola pritesná pre cca 100 detí. Preto seniorát už v roku 1877 prikázal pristaviť novú učebňu a povolil aj druhého učiteľa. Prístavba sa uskutočnila až v rokoch 1880 - 81a to na náklady obce. Pomáhala celá dedina. Každý ako mohol, povozom alebo ručnou prácou. Aj keď škola bola skoro dohotovená vyučovať v nej sa začalo až po príchode druhého učiteľa v roku 1884, potom po dlhšej prestávke až v 90-tych rokoch.

     V roku 1901nastúpila na miesto druhého učiteľa K1ementína Gostonyová, na prvé miesto (riaditeľské) v roku 1904 Belo Lanti­šiak, Tento, neskorší manželský pár tu pôsobil do roku 1923. Požiar školy, ktorý za ich pôsobenia v roku 1909 zničil budovu, nepriamo prispel k modernizácii vyučovacieho procesu. Šajbianska škola po prvýkrát dostala opravdivé školské lavice, ktoré nahradili dlhé tzv. krč­márske. Nevyhovujúce podmienky starej školy prinútili cirkevnú správu pristúpiť k ďalšej renovácii. V roku 1913 aj za účinnej finančnej pomoci miestneho urbariátu bola opravená škola a pristavená ešte 1 izba pre učiteľa.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

     Keďže šajbianska škola patrila ev. cirkvi maďarizačné vplyvy sa neprejavovali do takej miery ako na štátnych školách. Vyučovacou rečou bola slovenčina a aj školské písomnosti až do roku 1891 boli vedené po slovensky.. Až v roku 1891 sa začali niektoré predmety vyučovať po maďarsky, ale slovenský ráz školy zostal zachovaný. Zmena nastala v roku 1907 pod vplyvom Apponyiho maďarizačných zákonov, takže od roku 1907 do 1918 na šajbianskej škole sa vyučovalo po maďarsky.  Až 1. decembra 1918 sa stala škola definitívne slovenskou. Po vytvorení ČSR šajbianska škola existovala ďalej ako dvojtriedka.

     V povojnových rokoch však počet žiakov sa prudko zvýšil (v triedach bolo okolo 150 žiakov). Tento neúnosný stav bolo treba riešiť otvorením tretej učebne. Cirkev si však už nemohla dovoliť ďalšie zaťaženie. Po dlhších rokovaniach cirkev v roku 1930 prepustila školu štátu⁵, takže obecné zastupiteľstvo bolo prinútené zriadiť trojtriednu školu. Tretia trieda bola otvorená v školskom roku 1930/31 a postupne sa rozšírila až na 6 triednu. Keď v roku 1936 deti povinne museli navštevovať ľubietovskú meštianku⁶ zostala do roku 1945 už trvale päťtriednou.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

    V tridsiatych rokoch sa zmenil aj charakter školy. Zmodernizovala sa forma vyučovania a väčší priestor dostáva názornosť. Vyučovanie sa obohacuje vychádzkami a výletmi. V roku 1935 usporiadala šajbianska škola celodenný výlet pre 4 - 6 ročník na ľubietovskú železničnú stanicu. Veľa zo zúčastnených detí po prvý raz videli vlak, železničnú stanicu, aj rieku Hron. Časté boli výlety na Hrb, neskôr aj výlety do Banskej Bystrice a na Sliač. V roku 1936 zakúpila obec pre školu rozhlas. Bol to prvý rozhlasový prijímač v dedine. Keďže nebolo dosť peňazí ani so sponzorskými príspevkami, každý žiak musel mesačne prispievať 20 haliermi.

     Vzrast školy najmä rozšírenie učiteľských miest podmienil aj rozvoj osvetovej činnosti. Škola sa už aktívne zapájala do kultúrno-spoločenského diania obce. Zaslúžili sa o to najmä mladí učitelia, ktorí sa s nadšením pustili do ľudovýchovnej práce. Popri tradičných štátnych oslavách s kultúrnymi vložkami žiakov objavili sa aj prvé ochotnícke divadelné predstavenia. Napr. na Veľkú noc v roku 1935 deti uviedli divadelnú hru V zajatí dračieho kráľovstva. Výťažok z neho bol venovaný na školský výlet. Pravidelne sa organizovali oslavy Dňa matiek, kedy deti pravidelne vystupovali tanečnými kreáciami. V roku 1938 učiteľka Ľudmila Cambelová nacvičila s dorastencami divadelnú hru Jánošík. Koncom 30-tych rokov sa v obci založila aj Živena. Jej činnosť sa sústreďuje aj na pomoc chudobným deťom. Pri vianočných oslavách v roku 1939 a 1941 členky Živeny potešili deti svojimi darčekmi. V roku 1941 usporiadala Živena pre tunajšie ženy kurz šitia. Viedla ho učiteľka Cambelová. Novým impulzom pre rozvoj kultúry bola obecná knižnica, ktorá sa vytvorila  v dvadsiatych rokoch. Jej správcom bola učiteľka Ľudmila Cambelová.

     Po roku 1945 počet žiakov v škole mal klesajúcu tendenciuaj naďalej sa vyučovalo v starej škole, ktorá stále bola v dezolátnom stave. Viacerými úpravami sa umožnilo plynulé vyučovanie. V roku 1965 sa ustanovilo spoločné riaditeľstvo s Povrazníkom a niektoré triedy sa otvárali len na jednom mieste. V školskom roku 1979/80 bola dokonca 4.trieda presunutá do Ľubietovej.

      V roku 1982 bola postavená budova novej základnej školy s dvojtriednou materskou školou a  školskou jedálňou. V školskej práci sa uplatňovali nové metódy, rozšírila sa mimoškolská forma vzdelania, pracovali záujmové krúžky.   Štyri ročníky navštevovalo 67 žiakov a pracoval ŠKD.